Pre podnikateľa a jeho zamestnanca môže nastať následujúca situácia. Majú spísanú legálnu zmluvu o určitej pracovnej pozícii, ktorú je zamestnanec povinný vykonávať. Ale čo ak nastane situácia, kedy jedna alebo druhá strana usúdi, že zamestnanec by mal prejsť na inú pracovnú pozíciu? O tej predsa zmluva nič nevraví.

Takéto prípady môžu nastať. Povezdme, že jeden zamestnanec na odlišnom úseku sa zraní alebo zostane chorý a výroba by potrebovala pomocnú ruku i zo strany šikovného kolegu z inej pozície, ktorý by mohol nachvíľu zaskakovať. Takisto sa môže stať, že obľúbený zamestnanec zo svojej pozície ochorie, no chcel by v podniku zostať, ale potrebuje určitú zmenu. Skrátka nie často, ale niekedy môže nastať určitá situácia, kedy by zmena pozície vyzerala prospešnejšie, než aby mal zamestnanec dostať výpoveď alebo podnik opustiť dobrovoľne, nakoľko sa nenašla lepšia alternatíva.

•         Oficiálne je možné od zamestnanca požadovať iba prácu, aká je spísaná v zmluve. Takisto nie je legálne, aby podnikateľ zmluvu svojvoľne zmenil a zamestnanca preradil na inú pozíciu, bez jeho vedomia.

Ale samozrejme existujú aj legálne cesty, podľa ktorých je možné zamestnanca preradiť. Zákonník práce ich nazýva výnimočnými situáciami. Preradiť zamestnanca je možné, iba pokiaľ sa obe strany dohodnú a zamestnanec s dočasnou zmenou súhlasí. Preradenie sa týka iba dočasného stavu, po ktorom sa zamestnanec musí vrátiť späť na pozíciu, akú má v zmluve. Zamestnanca je dokonca možné preradiť i pokiaľ nesúhlasí, avšak podnikateľ to musí argumentovať mimoriadnym stavom, kedy takáto zmena bola takmer nevyhnuteľná. Je to oveľa komplikovanejšie ako v prvom prípade, kedy by zamestnanec súhlasil.

Niekedy ale prichádza trochu odlišná situácia, kedy je zamestnávateľ  doslova povinný zamestnanca preradiť.
A to na základe lekárskeho posudku o neschopnosti vykonávať danú pozíciu, alebo v prípade tehotnej ženy, či súdneho nariadenia.