K letničkám patria aj rastliny, ktoré v ich krajine pôvodu považujú za viacročné, no kvôli citlivosti na mráz s nimi nakladáme ako s jednoročnými. Takéto sú napríklad kany, dálie alebo muškáty.

 
•Z letničiek môžete vytvoriť tzv. slnečné hodiny. Napríklad známy povojník kvitne od úsvitu do neskorého popoludnia. Večernica, kvet starých sedliackych záhrad, otvára svoje voňavé fialové kvety v noci podobne ako nocovka. Portulaka veľkokvetá, gazánia a slncovka kvitnú len za úplného slnečného svetla.
 
•Okrem vysádzania do kvetinových záhonov môžeme letničky vysádzať aj do črepníkov, rôznych nádob a použiť ich ako rezané či suché kvety.
 
Rastliny vhodné na slnečné a suché miesto: nechtík, krasuľka perovitá, dvojtvárnik oranžový, slamienka, lobulária voňavá, petúnia, portulaka veľkokvetá, starček, aksamietnica, perovec huňatý
 

Rastliny obľubujúce tienisté a polotienisté miesta: begónia, netýkavka, lobélie, čarodejka škvrnitá, nocovka jalapová
 
Tvar kvetinových záhonov môže byť pravidelný alebo nepravidelný.
 
1)v prvom prípade vytvoríme pravidelný geometrický záhon v tvare kruhu, štvorca alebo obdĺžnika. Kvety doň sadíme pravidelne a symetricky. Takéto záhony najčastejšie vidíme v parkoch alebo zámockých záhradách.
 
2)naproti tomu nepravidelný záhon pôsobí uvoľnenejšie. Môže mať amébovitý alebo vlnovkový tvar. V oboch prípadoch je dôležité aby záhon bol vo vhodnom pomere k trávnatej či zastavanej časti.
 
Spôsob a tvar výsadby určuje miesto odkiaľ sa naň budeme pozerať.
 
1)tvar „rabato“ je druh okrajového záhona, ktorý môžeme obísť a vidíme naňho z každej strany. V súlade s týmto uhlom sa výška kvetov od okraja do vnútra zvyšuje.

 
2) výškovo stupňovitýzáhon je viditeľný z jednej strany, zvyčajne sa využíva pri stene alebo pri múriku. V tomto prípade sa výška rastlín od okraja smerom k pozadiu plynulo zväčšuje.